Fašiangy

Fašiangy sú na Slovensku obdobím radosti, hojnosti a veselosti, ktoré sa slávi od Troch kráľov (6. januára) až do Popolcovej stredy, označujúcej začiatok 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou. Tento čas je charakteristický bujarými zábavami, sprievodmi v maskách, bohatým jedlom a uvoľnenými spoločenskými konvenciami.

Pôvod a názov fašiangov

Korene fašiangov siahajú do predkresťanských čias, keď sa slávili ako prechod medzi zimou a jarou. Tieto oslavy boli spojené s rôznymi rituálmi na zabezpečenie úrody a plodnosti. V 9. storočí sa na našom území používal termín "mjasopust", čo znamená "opustenie mäsa" pred pôstom. Neskôr sme prevzali nemecký názov "fašiangy" (nem. der Fasching).

Tradičné zvyky a masky

Počas fašiangov sa konali rôzne zábavy, sprievody a karnevaly. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré často predstavovali zvieratá (turoň, koza, medveď) alebo nadprirodzené bytosti (striga, čert). Tieto masky mali zabezpečiť prosperitu, bohatú úrodu a ochranu pred zlom.

Gastronomické tradície

Fašiangy boli obdobím hojnosti, keď sa na stoloch objavovali rôzne mäsové špeciality, ako údeniny, klobásy, slanina či jaternice. Zo sladkých pokrmov dominovali šišky, fánky a pampúšiky, ktoré symbolizovali hojnosť pred nastávajúcim pôstom.

Zaujímavosti a "pikošky"

• Bláznivé dni: Fašiangovým zábavám sa často hovorilo aj "bláznivé dni", keďže počas nich dochádzalo k uvoľneniu spoločenských noriem a stieraniu spoločenských bariér.
   
• Masky a rituály: Nosenie masiek malo pôvodne rituálny charakter, kde ľudia verili, že takto zabezpečia prosperitu a ochranu pred zlými silami.
   
• Pohyblivý termín: Termín fašiangov je pohyblivý a riadi sa dátumom Veľkej noci, ktorá určuje začiatok pôstneho obdobia.
   

Fašiangy sú teda hlboko zakorenené v slovenskej kultúre a dodnes predstavujú obdobie radosti, tradícií a spoločenského života.